V súčasnom svete rozvíjajúcej sa multikultúrnej komunikácie, výmeny informácií a všestrannej spolupráce medzi jednotlivcami i organizáciami je štúdium jazykov, vrátane slovenčiny, mimoriadne aktuálne a potrebné. Každá iniciatíva na podporu a šírenie slovenského jazyka prispieva k jeho zachovaniu a rozvoju. Slováci žijúci v zahraničí citlivo vnímajú otázku zachovania jazyka, keďže čelia rozporu medzi jazykovým prostredím krajiny, v ktorej žijú, pracujú, komunikujú a prirodzeným vývojom slovenčiny. Podobnú situáciu môžu zažívať aj Maďari na Slovensku, pre ktorých sa slovenčina stáva jazykom, ktorý si osvojujú podobne ako materinský jazyk.
Súčasný vývoj ukazuje, že hlboké a pravdivé poznanie civilizačných hodnôt iných národov, ich rešpektovanie a porozumenie budú kľúčovými predpokladmi harmonického spolužitia nielen v Európe, ale aj vo svete.
Až v roku 2006 centrum SAS získalo akreditáciu Ministerstva školstva Slovenskej republiky na poskytovanie vzdelávacích aktivít Slovenčina ako cudzí jazyk — jazykový kurz v kontaktnej a dištančnej forme pre všetky stupne jazykového vzdelávania. (Pekarovičová — Žigová — Mošaťová, 2007) Myšlienka podobného kurzu ale žije už od roku 1998, kedy sa uskutočnili aj prvé korešpondenčné kurzy v rámci mojej živnosti. Konkrétnu podobu (http://www.e-slovak.sk) nadobudol kurz až po roku 2006. Je určený najmä zahraničným slovakistom a slavistom, zahraničným Slovákom a krajanom žijúcim v zahraničí, uchádzačom o štúdium v rámci rozvojovej pomoci, účastníkom letnej školy Studia Academica Slovaca a všetkým záujemcom o štúdium slovenského jazyka a kultúry. Vyučovacím jazykom je voliteľne angličtina, španielčina, francúzština, nemčina a ruština. Pre mnohých je teda prístupný len prostredníctvom tretieho jazyka. Pritom by mal obsahovať minimálne jazyky členských štátov EÚ. Naviac je SAS neprístupný aj na základe poplatkov, je prázdninovou alternatívou.
Trh s učebnicami, audio i video materiálmi na výučbu národného jazyka sa postupne zapĺňal, až sa presýtil a výsledok cítime aj ako problém zvoliť si tú správnu učebnicu. Tento problém zrejme neobchádza ani hlavy štátov. J.A. Komenský povedal: „plnohodnotné vzdelanie dosiahneš len v materinskom jazyku“
„Žiaci sa učia jazyky v jazykovom kontinuu, ktoré ich obklopuje a ktoré pozostáva z národného jazyka (ako materinského, druhého alebo cudzieho jazyka), z cudzích jazykov a v prípade národnostných menšín z menšinových jazykov (ako materinských). V rodine a bezprostrednom okolí žiakov sa môžu vyskytovať všetky tieto alebo aj ďalšie jazyky. Žiak má teda mnohorakú a bohatú „transversálnu skúsenosť s jazykmi, ale len málo európskych systémov vzdelávania dokáže túto veľkú výhodu využiť.” (Profil vykonávacích politických nástrojov jazykového vzdelávania. Anna Butašová, Danica Bakossová a kol., 2008, ŠPÚ, ISBN 978-80-89225-41-5)
Na to, aby záujemci vedeli čo najlepšie po slovensky, by sa mali uplatniť nielen metódy výučby cudzích jazykov, ale aj reálny kontakt s reáliami jazyka a spoločenstva. Pre menšinu a jednotlivcov je potrebné nestratiť kontakt v obidvoch kultúrach. Čo sa týka slovenského rozsahu, tak ten by mal byť naopak ešte väčší a podrobnejší, než je teraz, a mal by prezentovať aj zložitejšie a svojské slovenské reálie, a to bez prekladu. Neovládanie normy spisovnej výslovnosti v jazykovej praxi je dnes príznakové, tolerancia anomálií nie je porušením jazykového zákona. Spisovnosť ale nie je prvoradým cieľom v dorozumení (správy SMS, elektronická komunikácia, programovacie jazyky, webové programy na preklad). Expanzia akýchkoľvek myšlienok prostredníctvom slovenských, ale aj zahraničných zdrojov súvisí s nebývalým rozvojom IT technológií a Internetu.
Účastníci sa pokúšajú na základe svojich skúseností a očakávaní interpretovať kultúru cieľového jazyka. Významnú úlohu tu zohrávajú záujmy a potreby. Rodičia žijúci na území iného štátu neumožnia dieťaťu naučiť sa štátny jazyk včas. Materinský jazyk je prístupný od narodenia, s druhým jazykom sa dieťa stretne alternatívne až v predškolskom veku.
Vyučovací predmet slovenský jazyk má v systéme národného aj národnostného vzdelávania centrálne postavenie, pretože slovenčina je štátnym a úradným jazykom v Slovenskej republike. Taktiež pre väčšinu obyvateľov tohto štátu zároveň aj národným jazykom. Vcelku by sa dali požiadavky vyučovať slovenčinu ako druhý jazyk organizačne realizovať v slovenských školách. Kultúrna autonómia na území susedného štátu pre prihraničnú národnostnú menšinu financovaná štátom je duplicitná a neoriginálna. Reformy jazykového vzdelávania dopĺňajú bilingválne školy, povinná výuka angličtiny (predtým ruštiny) a výuka slovenčiny sa stáva raritnou.